Od lariev v syre po kačacie embryo. Toto je 7 najkurióznejších jedál z každého kontinentu, ktoré nie sú pre každého

Predstavte si, že cestujete po svete a ochutnávate miestne špeciality. Prídete do reštaurácie v Peru a na tanieri vám naservírujú dokonale upečené populárne domáce zvieratko Slovákov. O niekoľko dní neskôr sedíte v tradičnej sardínskej krčme a pred vami leží syr, v ktorom sa hemžia živé larvy. A ak by vám to stále nestačilo, vo filipínskom nočnom trhu si môžete napríklad objednať kačacie embryo vo vajci a zapiť ho ryžovým vínom s celým škorpiónom.

Pre niektorých je predstava takýchto jedál priam nočnou morou, pre iných vzrušujúcou výzvou. Faktom však zostáva, že to, čo sa nám môže zdať extrémne, je v iných častiach sveta úplne bežnou súčasťou kuchyne. Každý kontinent skrýva gastronomické kuriozity, ktoré sú nielen nevšedné, ale často majú aj hlboké historické a kultúrne korene.

V tomto článku sa pozrieme na tie najbizarnejšie pokrmy zo všetkých siedmich kontinentov. Zistíme, ako sa pripravujú, prečo sú také výnimočné a ešte oveľa viac. Tak sa pohodlne usaďte a pripravte sa na kulinárske dobrodružstvo okolo sveta, ktoré vás možno prekvapí viac, než by ste čakali.

Gastronomické kuriozity zo siedmich kontinentov

Všetci sa zhodneme na tom, že gastronómia je plná prekvapení. Od vyprážaných býčích semenníkov v Severnej Amerike až po fermentovaný žraločí tuk v Antarktíde. Ak si myslíte, že ste už ochutnali všetko, tieto myšlienky v nasledujúcich riadkoch vyvrátime.

Severná Amerika – Rocky Mountain Oysters

Keď si v reštaurácii v Colorade objednáte Rocky Mountain Oysters, možno očakávate chutné morské plody. No nenechajte sa zmiasť, v skutočnosti ide o vyprážané býčie semenníky, ktoré sú obľúbenou pochúťkou v západných častiach Spojených štátov a Kanady, najmä v oblastiach Skalnatých hôr.

Korene tejto „pochúťky“ siahajú do časov, keď rančeri na divokom západe neplytvali žiadnou časťou zvieraťa. Keď sa vykonávala kastrácia mladých býkov, ich semenníky sa namiesto vyhodenia využívali na prípravu pokrmov. Aj keď môže byť predstava konzumácie tohto jedla pre niektorých odstrašujúca, v skutočnosti ide vraj o lahodnú, chrumkavú špecialitu, ktorá má v americkej kuchyni dlhú históriu.

Pri príprave sa semenníky najskôr dôkladne očistia a odstráni sa z nich vonkajšia membrána. Následne sa nakrájajú na tenké plátky, ktoré sa môžu namočiť do mlieka alebo piva, aby získali jemnejšiu chuť. Potom sa obaľujú v múke, kukuričnej strúhanke alebo špeciálnom cestíčku s korením a následne sa vyprážajú v horúcom oleji.

V niektorých oblastiach Západnej Ameriky ich považujú za skúšku gurmánskej odvahy. Mnohí návštevníci, ktorí prekonajú akúsi psychologickú bariéru, sú nakoniec prekvapení príjemnou chuťou. V reštauráciách na Divokom západe sa preto dodnes s hrdosťou servírujú ako miestna špecialita, ktorá pri stole zaručene vyvolá všelijaké otázky.

Južná Amerika – Cuy (Pečené morča)

V andských krajinách, najmä v Peru, Ekvádore, Bolívii a Kolumbii, patrí medzi najtradičnejšie pokrmy cuy, teda pečené alebo grilované morča. Hoci v mnohých častiach sveta sú morčatá obľúbenými domácimi miláčikmi, v Južnej Amerike majú dlhú históriu ako dôležitý zdroj obživy. Morčatá sa v tejto oblasti chovali už pred tisíckami rokov a boli základnou súčasťou jedálnička pôvodných obyvateľov, vrátane Inkov, ktorí si ich „vážili“ nielen pre mäso, ale aj pre rituálne účely.

Príprava cuy sa líši podľa regiónu, no najčastejšie sa podáva celé. S hlavou, nohami aj kožou. Morča sa najskôr očistí, marináduje v bylinkách a cesnaku a následne sa pomaly pečie na ražni alebo na grile. V niektorých oblastiach sa plní korením, bylinkami a podáva sa so zemiakmi, kukuricou alebo pikantnou omáčkou ají. Jeho mäso je jemné, mierne sladkasté a šťavnaté, s chuťou podobnou králikovi alebo kuraciemu mäsu.

EatPeru

Aj keď pre turistov môže byť konzumácia celého pečeného morčaťa šokujúca, v Južnej Amerike je cuy dôležitou súčasťou kultúry a tradície. Morčatá sú lacné na chov, nenáročné na priestor a poskytujú vysokú výživovú hodnotu, čím sa stali obľúbeným jedlom na dedinách aj vo veľkých mestách. Okrem toho má cuy symbolický význam – často sa pripravuje pri slávnostných príležitostiach, ako sú svadby, rodinné oslavy či náboženské sviatky.

V posledných rokoch si cuy získava popularitu aj mimo Južnej Ameriky. Niektoré špičkové reštaurácie ho začali servírovať v moderných úpravách, napríklad ako konfitované cuy stehno alebo cuy ragú so zemiakovým pyré. Napriek tomu pre väčšinu ľudí zostáva táto pochúťka skôr kurióznym gastronomickým zážitkom než bežnou súčasťou jedálnička. Takže nemajte strach, u nás na tanieri si žiadne domáce zvieratko nenájdete.

Európa – Casu Marzu (Sardínia, Taliansko)

Keď sa povie talianska gastronómia, väčšina ľudí si predstaví cestoviny, pizzu a výberové syry ako parmezán, gorgonzola či pecorino. No na ostrove Sardínia existuje jeden syr, ktorý sa vymyká všetkým pravidlám. Casu Marzu, známy aj ako „syr s larvami“, je jednou z najkontroverznejších potravín na svete. Zámerne sa totiž necháva infikovať larvami syrovej mušky (Piophila casei), ktoré urýchľujú proces fermentácie a premieňajú jeho vnútro na mäkkú, krémovú hmotu s mimoriadne intenzívnou chuťou a arómou.

Wikimedia/Shardan

Výroba Casu Marzu začína podobne ako pri tradičnom pecorine sardo. Syr sa vyrába z ovčieho mlieka a necháva sa zrieť niekoľko mesiacov. Rozdiel nastáva vo chvíli, keď sa do syra zámerne pridajú larvy syrovej mušky, ktoré sa do neho zavŕtajú a začnú tráviť tuky, čím mu dodajú úplne odlišnú konzistenciu a chuť. Po niekoľkých týždňoch je syr hotový a jeho vnútro sa premieňa na mazľavú, takmer tekutú hmotu, ktorá je považovaná za vrchol chuťového zážitku. Znalci tvrdia, že skutočný Casu Marzu chutí len vtedy, keď sú larvy ešte živé. Ak larvy v syre uhynuli, znamená to, že sa syr pokazil a nie je bezpečný na konzumáciu.

Syr je však v celej Európskej únii zakázaný kvôli zdravotným rizikám. Živé larvy dokážu prežiť v žalúdku a môžu spôsobiť vážne gastrointestinálne problémy. Napriek zákazu sa však tento syr stále vyrába v malých množstvách na čiernom trhu a je obľúbený medzi miestnymi obyvateľmi a zvedavcami, ktorí vyhľadávajú niečo naozaj netradičné.

Afrika – Mopane Worms

Afrika je známa využívaním hmyzu v gastronómii a jedným z najznámejších jedál sú Mopane Worms. Ide o húsenice, ktoré sú larvami nočného motýľa Gonimbrasia belina. Vyskytujú sa najmä v oblastiach Zimbabwe, Botswany, Juhoafrickej republiky a Namíbie. Svoje meno dostali podľa mopanových stromov, na ktorých sa živia a ktorých listy im dodávajú výživnú hodnotu a špecifickú chuť. Pre miestnych obyvateľov sú Mopane Worms nielen tradičnou pochúťkou, ale aj dôležitým zdrojom proteínov v regiónoch, kde môže byť prístup k mäsu obmedzený.

Proces prípravy Mopane Worms je starostlivo premyslený. Po zozbieraní sa húsenice najskôr ručne vytlačia, aby sa odstránil ich vnútorný obsah, a následne sa sušia na slnku alebo údia nad ohňom. Takto upravené larvy získavajú dlhú trvanlivosť a môžu sa skladovať niekoľko mesiacov bez nutnosti chladenia. Pred konzumáciou sa často namáčajú vo vode, aby zmäkli, a potom sa smažia na oleji spolu s cibuľou, paradajkami a korením. Niektoré varianty sa varia v arašidovej omáčke alebo sa pridávajú do dusených jedál, aby im dodali výraznú chuť a textúru.

Z nutričného hľadiska sú Mopane Worms mimoriadne hodnotným zdrojom bielkovín. Obsahujú ich až 60 %, čo je viac ako mnohé druhy mäsa. Okrem toho sú bohaté na železo, vápnik a esenciálne mastné kyseliny, vďaka čomu predstavujú ideálnu výživovú alternatívu. Hoci v západnom svete sa konzumácia hmyzu stále považuje za exotiku, v Afrike sú Mopane Worms rovnako bežnou potravinou ako kuracie mäso či ryža. Dokonale ilustrujú, ako rôznorodá môže byť gastronómia v závislosti od kultúry a dostupných zdrojov.

Ázia – Balut (Filipíny, Vietnam, Kambodža)

Pri ázijskej kuchyni si nejeden predstaví sushi, ramen alebo exotické wok jedlá. No v juhovýchodnej Ázii existuje pochúťka, ktorá šokuje aj tých najodvážnejších gurmánov. Ide o kačacie vajce s vyvinutým embryom, ktoré sa varí a konzumuje priamo z obalu. Balut je populárny najmä na Filipínach, vo Vietname a Kambodži, kde je bežným pouličným jedlom a považuje sa za silné afrodiziakum.

Príprava balutu začína inkubáciou kačacích vajec, ktorá trvá 14 až 21 dní. V tomto štádiu sa už vo vajci nachádza vyvinutý kačací zárodok – v niektorých prípadoch s viditeľnými kosťami, zobákom a perím. Po dosiahnutí požadovanej zrelosti sa vajcia uvaria vo vriacej vode, čím sa embryo spevní, a následne sa konzumuje ešte teplé.

Spôsob konzumácie balutu je pomerne jednoduchý. Najskôr sa naťukne škrupina, vypije sa teplá šťava, ktorá sa nachádza vo vajci, a potom sa postupne zje zvyšok obsahu. Mnohí hovoria, že chuť je kombináciou praženej hydiny a vajca natvrdo, no textúra môže byť pre niektorých nepríjemná, najmä ak narazia na čiastočne vyvinuté kostičky alebo perie.

Austrália – Witchetty Grubs

Domorodí Austrálčania, známi ako Aborigéni, majú vo svojej tradičnej strave jedlo, ktoré by mnohých Európanov či Američanov mohlo prekvapiť, teda veľké biele larvy. Jedlo pozostáva s veľkých bielych lariev a po stáročia bol dôležitým zdrojom živín pre pôvodných obyvateľov, ktorí žili v nehostinných púšťach a museli sa spoliehať na to, čo im poskytla príroda. Obsahujú vysoké množstvo bielkovín, zdravých tukov a dôležitých minerálov, vďaka čomu poskytujú dostatok energie aj v extrémnych podmienkach.

Witchetty Grub sú larvy veľkého nočného motýľa Cossidae, ktoré sa nachádzajú v kmeňoch a koreňoch akácií a eukalyptových stromov. Ich zber je pomerne jednoduchý. Stačí rozlúsknuť správny konár alebo odhrabať piesok v blízkosti koreňov, kde sa larvy ukrývajú. A samotná konzumácia je ešte jednoduchšia. Larvy sa môžu jesť surové priamo po vytiahnutí z dreva, pričom majú jemnú, maslovú konzistenciu a orechovú chuť. Pre tých, ktorí dávajú prednosť tepelnému spracovaniu, existuje aj možnosť opečenia lariev na pahrebe.

Hoci pre väčšinu ľudí mimo Austrálie môže byť predstava konzumácie lariev nepredstaviteľná, v posledných rokoch sa dostávajú aj do ponuky moderných reštaurácií. Austrália tak ukazuje, že aj tie najbizarnejšie potraviny môžu byť nielen chutné, ale aj mimoriadne výživné. Stačí sa len odvážiť ich ochutnať.

Antarktída – Pemmican